|
Popis oblasti - Vysoké Tatry |
|
|
|
|
|
Celé územie Tatier delíme na Západné Tatry a Východné Tatry. Východné ďalej rozdeľujeme na Vysoké Tatry a Belianske Tatry.
Západné Tatry
Horstvo s plochou 396 km2, zložené hlavne zo žuly, kryštalických bridlíc a vápencov.
Počas najväčšieho zaľadnenie tu bolo 19 ľadovcov, pričom najdlhší tiekol v Račkovej doline a mal dĺžku 9 km. V Západných Tatrách sa nachádza 20 plies.
Vysoké Tatry
Vysoké Tatry je horstvo s najvyššími bodmi Tatier a zároveň aj Karpát. Ležia medzi 49°00´ a 49°20´ severnej zemepisnej šírky a 19°55´ a 20°25´ východnej zemepisnej dĺžky s plochou 341 km2 (z toho 260 km2 leží na slovenskej strane) a s hlavným hrebeňom v dĺžke 26 km. Vysoké Tatry sú zložené hlavne zo žuly miestami možno nájsť aj vápence a kryštalické bridlice. Od Západných Tatier ich oddeľuje Ľaliové sedlo (1 947) a na východe od Belianských Tatier Kopské sedlo (1750,2). Najzápadnejším vrcholom je Svinica (2301) a najvýchodnejším vrcholom je Jahňací štít (2229,6). Najvyšším vrcholom je Gerlachovský štít (2654,4).
Z hlavného hrebeňa vybieha päť južných rázsoch (rázsocha Kriváňa, Končistej, Gerlachovského štítu, Slavkovského štítu a Lomnického štítu) a dve severné rázsochy (rázsocha Vyšného Žabieho štítu a Širokej), pričom južné rázsochy sú kratšie a vyššie ako severné.
Vo Vysokých Tatrách sa nachádza desať vrcholov s nadmorskou výškou väčšou ako 2600 m a to Gerlachovský štít (2654,4), Gerlachovská veža (2642), Lomnický štít (2633,9), Ľadový štít (2627,3), Pyšný štít (2623), Zadný Gerlach (2616), Lavínový štít (2606), Malý Ľadový štít (2602), Kotlový štít (2601), Lavínová veža (2600).
Počas najväčšieho zaľadnenie tu bolo 33 ľadovcov, pričom najdlhší tiekol v Bielovodskej doline. Meral 14,2 km, dosahoval hrúbku skoro 300 m a zaberal plochu 5760 ha.
Vo Vysokých Tatrách sa nachádza 120 až 190 plies, z toho okolo 100 na slovenskej strane Vysokých Tatier, pričom zaberajú plochu cca 3 km2 a objem asi 10 miliónov m3 (čo je asi 1/10 z celkového objemu všetkých plies na území Vysokých Tatier). Presný počet, ich hĺbka ani plocha sa nedá presne zistiť z viacerých dôvodov. Sú to: nerovnaké ročné úhrny zrážok, postupné zasypávanie plies skalnou suťou, zanášanie potočnými nánosmi, vplyv vegetácie, premena na rašeliniská a v neposlednom rade aj ľudský faktor. Medzi desať najväčších plies na slovenskej starne Vysokých Tatier patrí: Veľké Hincovo pleso (20,08 ha 53,7 m), Štrbské pleso (19,76 ha, 20 m), Nižné Temnosmrečinské pleso (12,00 ha), Vyšné Bielovodské Žabie pleso (9,56 ha), Popradské pleso (6,88 ha), Vyšné Temnosmrečinské pleso (5,55 ha), Nižné Terianske pleso (5,47 ha), Vyšné Wahlenbergovo pleso (5,18 ha), Krivánske Zelené pleso (5,16 ha), Nižné Bielovodské Žabie pleso (4,65 ha), pričom najväčšie pleso na území Vysokých Tatier je Morskie Oko (34,9 ha 51 m) a najhlbšie Czarny staw s hĺbkou 84 m. Obidve ležia na poľskej strane Vysokých Tatier. Najvyššie položené pleso je Modré pleso (2192) v Malej Studenej doline a najnižšie sú položené Rakytovské plieska (1323 a 1330).
Belianske Tatry
Pomerne malé horstvo s plochou 67,5 km2 a s hlavným hrebeňom v dĺžke 14 km. Zložené sú hlavne z dolomitických vápencov. Počas najväčšieho zaľadnenie tu bolo 9 ľadovcov s najväčšou dĺžkou 2,5 km.
V Belianských Tatrách sa plesá nenachádzajú, nahradzujú ich však rôzne krasové útvary, ktoré Belianským Tatrám dodávajú typickú charakteristiku. Z deviatich hlavných vrcholov Belianských Tatier je najvyšším Havran (2152) a najnižším Muráň (1890), najväčšou dolinou je Monková dolina, ktorá je ako jediná turisticky sprístupnená.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Aktuálne informácie z hôr
Výstrahy ku dňu
21.11.2024
Momentálne nie sú evidované žiadne výstrahy.
Predpoveď počasia pre hory na dnes
|